Medzinárodný jazyk

Je žaba vyspelejší živočích ako človek? Ak by sme súdili iba podľa dĺžky DNA, žaba by vyhrala. Biochémia studenokrvných živočíchov sa prispôsobuje okolitej teplote. Aby bol úspech chemickej reakcie zaručený, používajú sa pri rôznych teplotách rôzne enzýmy. Ľudské telo je vyladené na 37 stupňov celzia. Informácie o správnom enzýme pri správnej teplote sú zbytočné. O tieto informácie je ľudská DNA kratšia.

Sedliacky rozum nás ľahko môže zviesť k myšlienke, že ak je jazyk jednoduchší, je zároveň aj chudobnejší a primitívnejší. V prípade esperanta to neplatí. Jednoduchá gramatika a tvorba slov mu na výrazových prostriedkoch neuberajú. Skôr naopak.

V slovenčine máme 7 pádov, tri rody, pre každý rod aspoň 4 vzory. Napriek tomu vždy váham, keď mám použiť slovo server v lokáli – na serveri (na stroji), alebo v množnom čísle – servery (duby). Znamená to, že je slovenčina bohatší jazyk? V angličtine sa vôbec neskloňuje, je preto chudobnejšia?

V esperante sú z gramatického hľadiska iba dva pády. Akuzatív považujú rôzni reformátori za zbytočný. Jeho úloha je však nenahraditeľná. Vo vete jednoznačne odlišuje predmet a podmet, čo nám umožňuje používať voľný slovosled. Hádam mi dáte za pravdu, že vety „Peter číta knihu“, „Knihu číta Peter“ a „Peter knihu číta“ kladú dôraz na iné slová.

V esperante však máme ešte jeden stupeň voľnosti. Môžeme voľne meniť slovné druhy: podstatné mená používať ako slovesá, zo slovies urobiť príslovky… napríklad na otázku, koľko je hodín, môžete lakonicky odpovedať „jam okas“ (už ôsmuje). Alebo informáciu o svojej ceste formulovať slovami „Mi trajnas bratislaven“ (vlakujem bratislavosmerovo) alebo „Mi albratislavas trajne“ (kubratislavujem vlakovo). Slovenčina nie je natoľko pružná, preto také formulácie znejú divne. V esperante je to síce netradičné, ale korektné vyjadrenie.

V národných jazykoch často nastávajú situácie „takto sa to nehovorí“. Tí, čo majú malé deti, by mohli rozprávať. Nehovorí sa „človekovia“ ale „ľudia“… V esperante je zaužívaných fráz (idiómov) málo. Na konkrétnom slovnom spojení sa toľko nebazíruje. Ak je vyjadrenie v súlade s gramatikou, je správne. A kedže gramatika je jednoduchá, používateľ jednoduchšie získa odvahu slobodne sa vyjadrovať.

Aj vďaka ďalším skutočnostiam, a najmä na základe vlastných skúseností, môžeme tvrdiť: Jeden rok štúdia esperanta umožňuje vyjadrovať sa bohatšie, slobodnejšie a kreatívnejšie, ako niekoľko rokov učenia iného cudzieho jazyka.

Z pohľadu prekladateľa OSN Clauda Pirona je rozdiel tak veľký, že komunikáciu v angličtine (ako cudzom jazyku) označkoval slovom afázia (rečová porucha).

Aby toto tvrdenie nestálo len na filozofických špekuláciách, alebo osobných dojmoch, navrhujem takéto testy:

1) Reťazové prekladanie do esperanta a späť (vždy iným človekom). Súbežne za rovnakých podmienok preklad do a z iného cudzieho jazyka. Nakoniec by sa porovnalo cez ktorý jazyk boli preklady bližšie k originálu. Porotca by nemal vedieť, cez ktorý jazyk výsledné texty prešli.

2) Zoberme skupinu ľudí, ktorá sa jeden rok učila esperanto. Posaďme ju do jednej miestnosti s inou skupinou, ktorá sa učila 2, 3, 4 roky iný jazyk. Zadajme im rovnakú tému, na ktorú majú napísať v danom jazyku sloh. Tretia, referenčná skupina, nech píše v slovenčine. Potom nech si členovia prvej skupiny texty vymenia a preložia ich do slovenčiny. Podobne členovia druhej skupiny. Zamiešajme výsledné texty v slovenčine a kvalitu dajme posúdiť porote, ktorá nebude o pôvode textov nič vedieť. Predpokladajme, že najlepšie skóre získajú texty pôvodne písané v slovenčine. Čím ďalej od nich budú pôvodné inojazyčné texty, tým jednoznačnejšie budú výsledky.
Stavím sa o 500 €, že texty pôvodne písané v esperante získajú vyššie skóre, ako texty písané v inom cudzom jazyku. Alebo rozdiely medzi jazykmi nebudú dostatočne výrazné, čo bude znamenať zlyhanie testu.

Máte odvahu stávku prijať?